Spojenie síl pre dobrú vec: Nadácia Allianz a Autoklub Poprad pomohli rodine Kišovej

 

 




Helena Kišová neúnavne bojuje a nestráca nádej. Už viac ako dva roky sa stará o svoju 35-ročnú dcéru Jarku, ktorá po prekonaní COVID-19 upadla do bdelej kómy. K tomu má dve vnúčatá – maturantku Dianu a 6-ročného autistického vnúčika Tobiaska. Pani Kišová je obdivuhodne silná žena a za svoju obetavosť bola v roku 2022 ocenená titulom „Seniorka roka“. Každý deň musí čeliť náročným výzvam, ktoré jej nedovolia zastaviť sa. Nadácia Allianz jej v tejto ťažkej situácii pomáha príspevkom na kúpu auta, ktorým bude prevážať vnuka Tobiaska na liečebné procedúry. Nadácia sa tiež rozhodla uhradiť aj náklady za rehabilitácie a fyzioterapie, ktoré dcéra pani Kišovej, Jarka, nevyhnutne potrebuje.

Pani Kišová, ako to všetko zvládate, starostlivosť o dcéru a dve vnúčatá?

Helena Kišová: Musím to zvládať, inú možnosť nemám. Dcéra najskôr v októbri 2021 porodila mŕtve dieťatko a potom dvakrát ochorela na silný covid. Mala vysoké horúčky, zvracala. Následkom vyčerpania organizmu ostala ležiaca v bdelej kóme. Je úplne odkázaná na moju starostlivosť. Nuž, mala som inú predstavu o svojom dôchodku, ale nevzdávam sa. Starám sa o všetko – polohujem ju, prebaľujem, kŕmim, odsávam, podávam lieky. Chodíme na terapie. Vnuk Tobiasko tiež potrebuje veľa pozornosti, je veľmi živý, neobsedí. Každý deň musím vstať a fungovať.

Takže ste sa musela stať opatrovateľkou dospelej dcéry. Ťažké si to len predstaviť.

Helena Kišová: Prišlo to náhle, zo dňa na deň. Nemala som žiadne skúsenosti s opatrovaním ťažko chorého človeka. Predtým som pracovala v kultúre a potom ako špeciálna pedagogička. Pri Jarke som sa musela učiť za pochodu. Neskôr som vyhľadala pomoc profesionálnej opatrovateľky, na ktorú som sa mohla spoľahnúť, že sa o ňu postará a ja som zatiaľ zháňala peniaze na liečbu. Hospic som odmietla, pretože to bolo pre mňa ako mamu, nepredstaviteľné. Chcela som ju mať doma, pri sebe. 

Je neuveriteľné, koľko toho zvládate. Čo vás drží pri sile?

Helena Kišová: Nádej a viera mi dodávajú silu. Držia ma tiež moje vnúčatá. Bez mamy je im ťažko, ale držia sa statočne. Najmä vnučka Dianka si zaslúži obdiv, pretože pri tom všetkom zvláda aj školu. A tiež verím terapiám, modlím sa a dúfam, že pomôžu. No sú veľmi drahé – napríklad hyperbarická komora stojí 40 eur a dcéra ich potrebujeme najmenej sto.

Čo vám pomáha? Ako to celé financujete?

Helena Kišová: Dcérinu liečbu financujem zo svojho a jej dôchodku. Niečo prispieva rakúska sociálna poisťovňa, keďže Jarka tam sezónne pracovala. Pomáhajú nám tiež príbuzní a známi. Za každú pomoc som nesmierne vďačná. Sama by som to pri najlepšej vôli nezvládla. Veľmi si vážim pomoc spoločnosti Autoklub a Nadácie Allianz. Jarka absolvuje rehabilitácie štyrikrát týždenne a plánujeme hyperbarickú terapiu v Košiciach. Automobil je v tejto mojej situácii nevyhnutný na prevozy a denné fungovanie. 

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí sa ocitnú v podobnej situácii ako vy?

Helena Kišová: V prvom rade – nevzdávajte sa. Každý deň je boj, ale musíme ísť ďalej. Ja stále verím, že raz príde deň, keď sa moja Jarka prebudí a znova sa usmeje. Tejto nádeje sa odmietam vzdať a kým budem vládať, budem tu pre moju dcéru a vnúčatá.

 

Pani Helena Kišová získala príspevok na osobný automobil z Úradu práce vo výške 13 270 eur. Bolo potrebné doplatiť ešte 15 % z ceny. Akciu na pomoc rodine inicioval Dominik Kramár zo spoločnosti Autoklub, a. s., Poprad. Dealer Autoklubu bol veľmi ústretový a vzdal sa svojej marže. 

O prípade sa počas svojho pracovného stretnutia dozvedel náš kolega Adrián Szabó – dealer manažér Allianz pre východné Slovensko. Spolu s kolegyňou Marianou Hurtoňovou požiadali o príspevok Nadáciu Allianz, ktorá následne prispela na automobil pre Helenu Kišovú sumou 2 000 eur. Tiež Nadácia Allianz pomohla poskytnutou sumou 7 000 eur na úhradu pravidelných rehabilitácií pre ťažko chorú Jarku.

„Ďakujeme Adriánovi, že je pri svojej práci vnímavý a vďaka nemu sme opäť mohli spoločne pomôcť,“ povedala Lucia Strnad Muthová, správkyňa Nadácie Allianz.